gototopgototop

английский

итальянский

немецкий

нидерландский

датский

шведский

норвежский

исландский

финский

эстонский

латышский

литовский

греческий

албанский

китайский

японский

корейский

вьетнамский

лаосский

кхмерский

бирманский

тайский

малайский

яванский

хинди

бенгальский

сингальский

тагальский

непальский

малагасийский

Сказка «Ako sa kráľ Tuky Prvý nestal cirkusovým umelcom» на словацком языке

Сказка «Ako sa kráľ Tuky Prvý nestal cirkusovým umelcom» на словацком языке – читать онлайн, автор - Václav Šuplata. Цикл сказок для детей «Tuky prvý - kráľ tučniakov» продолжает история, которая называется «Ako sa kráľ Tuky Prvý nestal cirkusovým umelcom». Все сказки этого сборника подойдут не только для детей, но и для взрослых, начинающих учить словацкий язык (тексты маленькие по объёму, а лексика и грамматические конструкции простые и лёгкие для понимания и запоминания).

Другие сказки для детей из сборника «Tuky prvý - kráľ tučniakov» можно читать онлайн в разделе «Сказки на словацком языке». Для взрослых, самостоятельно изучающих словацкий язык, также будут интересными разделы «Книги на словацком языке» и «Фильмы на словацком языке» (книги и фильмы на других языках стран Европы и мира можете выбрать в разделах «Книги онлайн» и «Фильмы онлайн»).

Если вы хотите изучать словацкий язык не только самостоятельно (т.е. по книгам, фильмам и учебникам), но и с хорошими преподавателями на индивидуальных или парных занятиях, посмотрите информацию на странице «Словацкий по скайпу».

Для наших абитуриентов, которые планируют обучение в словацких высших учебных заведениях, есть полезная информация на странице «Университеты Словакии».

 

Возвращаемся к чтению сказки «Ako sa kráľ Tuky Prvý nestal cirkusovým umelcom» на словацком языке.

 

Ako sa kráľ Tuky Prvý nestal cirkusovým umelcom

 

Tučnačia kráľovská rodina bola návštevou hradu taká nadšená, že celý deň nehovorili o ničom inom. Na ceste domov zmrzlinár Valentín zastavil pri najbližšom kníhkupectve, a bádateľ Cyprián kúpil najhrubšiu knihu o hradoch, akú tam mali.

„Ale aby v nej bol aj môj nový hrad!“ prikazoval kráľ Tuky.

Celý večer musel Cyprián vysvetľovať ako králi na svojich hradoch žili, čo jedli, ako sa obliekali, a hlavne ako sa zabávali. Princeznej Tukynke sa najviac páčilo keď hovoril o kráľovskom šašovi, ktorý celý deň vystrájal, robil kotrmelce a šantil, len aby kráľ nebol ani chvíľu smutný.

„Aj ja chcem takého šaša,“ prosíkala neustále. „Ja už budem tá najlepšia princezná Tukynka na svete,“ sľubovala, a pre istotu sa hneď aj ako najlepšia princezná Tukynka tvárila, aby bolo vidieť, že to myslí vážne.

„Napokon keď ho mali iní králi, prečo by som ho nemohol mať aj ja,“ zauvažoval kráľ Tuky a obrátil sa na Cypriána. „Zajtra pôjdeme do mesta a kúpime jedného šaša. Alebo radšej dvoch, nech zabáva aj kráľovnú. Kde sa dajú kúpiť šašovia?“

„Nuž, obávam sa veličenstvo,“ začal opatrne bádateľ, ktorý už tušil, že zas niečo nedopadne dobre, „že v našom meste taký obchod, kde by predávali šašov, nemáme.“

„A v inom meste?“ opýtal sa kráľ Tuky Prvý.

„Ja som taký obchod nevidel nikde na svete, veličenstvo.“

„A kde potom kúpili šašov všetci tí králi, há?“ opýtal sa kráľ Tuky, a tešil sa ako Cypriána dobehol.

„Našli ich medzi svojim ľudom,“ tváril sa Cyprián dobehnuto, aby urobil kráľovi radosť. „Možno by ste si aj vy mohli nejakého doma nájsť.“

„To je vlastne dobrý nápad,“ kýval Tuky Prvý uznanlivo hlavou. „Hneď ako sa vrátime domov, vyhlásim súťaž o najlepšieho kráľovského šaša.“

„Výborná myšlienka veličenstvo,“ usmial sa bádateľ Cyprián, a možno od radosti, že to všetko napokon tak dobre dopadlo, nepremyslel si čo potom povedal. „Ak však chcete, môžem vám naozajstného živého šaša zajtra ukázať. V našom meste práve hosťuje slávny cirkus.“

„Cirkus? Čo je to cirkus?“ opýtala sa v tej chvíli celá kráľovská rodina naraz.

„Zajtra uvidíte; nechajte sa prekvapiť,“ povedal Cyprián a začal cítiť, že to asi nebol najlepší nápad.

„A nemôžeme ísť do cirkus hneď teraz?“ opýtala sa netrpezlivo princezná Tukynka.

„Do cirkusu,“ opravil ju bádateľ.

„Ja som ešte žiadny cirkusu nevidela,“ pritakala chápavo Tukynka.

„Cirkus, princezná, cirkus ste nevideli,“ opravil ju znovu Cyprián.

„Veď vravím, že som ho nevidela!“ zamračila sa Tukynka.

„Áno… ja som len…“ koktal bádateľ a už vedel naisto, že to nebol dobrý nápad.

Ráno sa bádateľ Cyprián zobudil, ale keďže bolo ešte málo hodín, povedal si, že sa len napije malinovky a ešte si pospí. Rozospatý sa pomaly šuchtal do kuchyne, no v predsieni od ľaku skoro spadol z nôh. Pri dverách stála celá kráľovská rodina, vyobliekaná a pripravená na sľúbený výlet.

„Cirkus!“ povedali jednohlasne a zdalo sa, že na Cypriána čakajú už dosť dlho.

„Ale..., veličenstvo,“ pozeral bádateľ Cyprián zúfalo.

„Predstavenie je až po obede.“

„Tak dobre,“ mávol plutvou kráľ Tuky. „Tak sa najprv naobedujme,“ a pobral sa aj s kráľovnou a princeznou do kuchyne. Z chladničky si vybrali každý jednu rybu, zjedli ju na jeden hlt, a vrátili sa do predsiene.

„Už je po obede, môžeme ísť,“ oznámil pokojne kráľ Tuky.

Bádateľ Cyprián len mávol rukou, a pobral sa do kúpeľne. Jednak preto aby sa umyl, a jednak preto, aby nebolo vidieť ako mu je do plaču.

Zmrzlinár Valentín nebol o nič šťastnejší keď ho zobudili tak skoro, napriek tomu poslušne vstal a pripravil kráľovský povoz. Ale len preto, že si veľmi obľúbil princeznú Tukynku, a páčilo sa mu, ako sa stále teší z jazdy na jeho kráľovskom zmrzlinárskom vozíku.

Keďže do najbližšieho predstavenia zostávalo naozaj ešte dosť času, a cirkus stál neďaleko, prevážal Valentín kráľovskú rodinu a driemajúceho Cypriána niekoľko hodín sem a tam po meste, len aby zbytočne nestáli pred zatvoreným šapitom. Keď konečne nadišiel čas prvého predstavenia, a kráľovský vozík zastal pred pokladnicou cirkusu, kráľ Tuky Prvý sa dôležito pozrel na Cypriána a povedal:

„Vidíš, ako dlho nám trvala cesta? Ešte dobre, že sme s domu odišli tak skoro.“

Bádateľ Cyprián si radšej už ani nič nepomyslel, len chápavo prikývol a kúpil lístky na predstavenie.

Kráľovská rodina bola nadšená.

S úžasom hľadeli na velikánske tancujúce slony, a na medvede preháňajúce sa na motorkách. Zakrývali si od strachu oči, keď videli leva, ktorý neodhryzol krotiteľovi hlavu, hoci mu ju sám ponúkal. So zatajeným dychom sledovali artistov lietajúcich vo vzduchu, a vždy si uľavene vydýchli, keď sa im skok podaril a nikto nespadol.

Nechápavo krútili hlavami, a nadšene tlieskali kúzelníkovi, ktorý vytiahol z klobúka niekoľko zajacov, ešte viac bielych holubíc, a napokon zopár veľkých papierových kytíc. A ešte nikdy sa tak nenasmiali, ako pri vystrájaní klaunov.

Princezná Tukynka by najradšej vbehla medzi nich. Bádateľ Cyprián si však zrazu uvedomil, že potlesk ostatného publika je stále silnejší, ale čo bolo najzvláštnejšie, ľudia sa stále viac otáčali na tučňačiu kráľovskú rodinu.

Všimla si to však aj kráľovná Tukyna, a upozornila na to svojho kráľovského manžela.

„Myslím, že je to úplne normálne,“ povedal pokojne kráľ Tuky Prvý. „V tomto meste asi nevidia veľmi často kráľovský pár aj s malou princeznou. Mali by sme sa im za ich potlesk poďakovať.“

A tak pri najbližšom potlesku sa celá kráľovská rodina postavila a ukláňala sa na všetky strany. Potlesk bol zrazu oveľa hlasnejší.

„Už stačilo veličenstvo!“ ťahal Cyprián kráľa Tukyho za frak.

„Hltač ohňa a hadia žena by radi pokračovali vo svojom predstavení.“

Tuky Prvý sa teda ešte raz uklonil, a veľkorysým gestom ukázal smerom k aréne, kde sa zatiaľ hltač ohňa a hadia žena nechápavo klaňali na všetky strany, netušiac prečo majú zrazu taký veľký úspech hoci ešte nepredviedli ani jeden zo svojich neuveriteľných kúskov.

Bádateľ Cyprián bol rád, keď konečne predstavenie skončilo a snažil sa byť čo najrýchlejšie preč. Nebolo to však také jednoduché. Ľudia im zastupovali cestu, tlieskali, snažili sa tučniakov dotknúť. Ale čomu nerozumel vôbec, bolo to, prečo všetci tlieskajú aj jemu, podávajú mu ruky a potľapkávajú ho po pleciach.

Zrazu sa k bádateľovi Cypriánovi a kráľovskej rodine pretlačil akýsi veľmi tlstý pán s dlhou bradou, vo fraku a v cylindri, a nadšene podal ruku Cypriánovi.

„Volám sa Barabas a som majiteľom tohto cirkusu,“ povedal, a mierne sa uklonil. Cyprián, ktorý nerozumel už vôbec ničomu, sa uklonil akoby zhltol pravítko, a nevediac čo má povedať sa len prihlúplo usmieval.

„Rád by som vás pozval do mojej kancelárie, ak by ste boli ochotný venovať mi chvíľku z vášho času,“ pokračoval tlstý muž v cylindri, a rukou naznačil smer.

V žltej maringotke, ktorá bola Barabasovou kanceláriou, si sadli do pohodlných kresiel.

„Rád by som od vás kúpil vašich tučniakov,“ povedal zrazu majiteľ cirkusu bádateľovi Cypriánovi rovno do tváre.

„Prosím???“ takmer spadol Cyprián z kresla.

„Zaplatím vám, koľko si zažiadate, nebojte sa,“ pohladil si tlsťoch svoju dlhú bradu.

Kráľ Tuky Prvý, kráľovná Tukyna i princezná Tukynka len nechápavo pozerali z jedného na druhého.

„Pán Barabas,“ pochopil konečne Cyprián, „to nie sú žiadne cvičené tučniaky, ale naozajstná kráľovská rodina kráľa Tukyho Prvého!“

„Áno! Správne!“ nadchýnal sa majiteľ cirkusu. „To je ten najlepší nápis na plagáty!“

„Lenže to je naozaj pravda…“ chcel mu skočiť bádateľ do reči.

„Áno! Správne!“ nadchýnal sa Barabas ešte viac. „Sedieť budú priamo v kráľovskej lóži a ja tam budem sedieť s nimi! To je ten najlepší nápad!“

„Ale to predsa…“ nahneval sa Cyprián, ale bradatý tlsťoch akoby ho ani nepočúval.

„A začať môžu hneď zajtra,“ spokojne si hladil bradu Barabas.

„Zajtra môžeme prísť do cirkusu znovu?“ opýtala sa nadšene princezná Tukynka.

„Pravdaže,“ usmial sa majiteľ, a už sa ani nečudoval, že tučniak rozpráva. „Zajtra je sobota, takže máme dokonca tri predstavenia,“ povedal hrdo.

„A to by sme si mohli pozrieť všetky tri?“ opýtal sa kráľ Tuky Prvý, a bolo vidieť, že sa mu tá predstava páči.

„Veličenstvo,“ snažil sa kráľovi Tukymu vysvetliť Cyprián čo vlastne Barabas chystá. „On chce, aby ste pre neho pracovali. Aby sa na vás ľudia pozerali…“

„Pracovať nemôžem,“ povedal Tuky Prvý, „som kráľ, ale pozeranie mi nevadí. A keď ja sa pritom navyše môžem pozerať na cirkusové predstavenie, tak čo?“

„Správne veličenstvo,“ zaliečal sa tučný Barabas. „Veď vy budete vlastne umelci.“

„Aj ja budem umelkyňa?“ opýtala sa dychtivo kráľovná Tukyna, a bádateľ Cyprián v tej chvíli vedel, že majiteľ cirkusu dosiahol svoje.

Na druhý deň boli po celom meste vylepené plagáty s veľkým nápisom:

NA PREDSTAVENÍ SA ZÚČASTNÍ AJ VZÁCNY HOSŤ, KRÁĽOVSKÁ RODINA KRÁĽA TUKYHO PRVÉHO ! ! !

Ľudia už od rána stáli v dlhom rade a vstupenky sa rýchlo vypredali. Tí čo sa nedostali dnu, nakúkali aspoň cez diery v plachte veľkého šapita.

Predstavenia mali ohromný úspech, ale najväčší úspech mala aj tak kráľovská rodina. Majiteľ cirkusu, bradatý Barabas si nadšene mädlil svoje tlsté ruky a tešil sa, ako ľahko zarobí veľa peňazí.

Lenže keď princezná Tukynka, už neviem koľký krát, videla slona, ktorý nevedel nič iné len sa točiť na jednom mieste, a potom sa postaviť na jednu nohu; medveďa, ktorý nerobil nič iné len sa vozil okolo arény na svojej starej motorke; leva, ktorý si nechal do papule vopchať krotiteľovu hlavu, a ani raz mu ju neodhrýzol; a kúzelníka, ktorý zo svojho klobúku nevedel vytiahnuť nič iné len zajace, holuby a papierové kvety, mala toho zrazu dosť.

„Ja už nechcem byť umelec,“ otočila sa na kráľovských rodičov.

„Áno, je ťažké byť umelcom,“ súhlasil kráľ Tuky, a kráľovná, ktorá sa už dlho len tvárila, že vôbec nespí, iba súhlasne prikývla.

A tak sa bez slova postavili, naposledy sa uklonili divákom, pozdravili majiteľa cirkusu, a pokojne odišli z kráľovskej lóže.

„Ale to predsa nemôžete!“ volal za nimi prekvapený Barabas.

„Veličenstvo, veď sme sa dohodli! Kráľovná, chceli ste byť predsa umelkyňou!“

Diváci sa smiali a tlieskali koľko im sily stačili, lebo si mysleli, že to patrí k predstaveniu. A tak sa tlstý Barabas len prihlúplo usmieval, klaňal sa na všetky strany, a tiež sa tváril, že to patrí k predstaveniu.

V noci však potichu zbalili šapito, a skôr než svitlo ráno, boli už s celým cirkusom ďaleko za mestom, a nikdy sa tam už nevrátili.

Odvtedy tučniaky v cirkuse nevystupujú. Asi im to kráľ Tuky Prvý zakázal.

 

Следующую историю для детей из книги «Tuky prvý - kráľ tučniakov» можно читать в разделе «Сказки на словацком языке». Если вас интересуют также сказки на самых распространённых языках мира (и на многих других языках), их можно читать в каталоге «Сказки онлайн».

 

французский

испанский

португальский

польский

чешский

словацкий

венгерский

румынский

болгарский

словенский

сербский

хорватский

македонский

иврит

турецкий

арабский

фарси

урду

пушту

молдавский

украинский

белорусский

русский

грузинский

армянский

азербайджанский

узбекский

казахский

киргизский

монгольский

Изучение иностранных языков - новое

Уроки иностранных языков онлайн

Что для Вас является более важным при выборе курсов иностранных языков в Киеве?