Онлайн-школа иностранных языков «Европейское Образование»

Сказка «Ako chcel kráľ Tuky Prvý zachraňovať priateľov v ZOO» на словацком языке – читать онлайн, автор - Václav Šuplata. Сборник сказок для детей «Tuky prvý - kráľ tučniakov» продолжает новая короткая история, которая называется «Ako chcel kráľ Tuky Prvý zachraňovať priateľov v ZOO». Все сказки книги «Tuky prvý - kráľ tučniakov» подойдут не только для детей, но и для взрослых, начинающих учить словацкий язык (тексты маленькие по объёму, а лексика и грамматические конструкции простые и лёгкие для понимания и запоминания).

Другие сказки для детей из сборника «Tuky prvý - kráľ tučniakov» можно читать онлайн в разделе «Сказки на словацком языке». Для взрослых, самостоятельно изучающих словацкий язык, также будут интересными разделы «Книги на словацком языке» и «Фильмы на словацком языке» (книги и фильмы на других языках стран Европы и мира можете выбрать в разделах «Книги онлайн» и «Фильмы онлайн»).

Если вы хотите изучать словацкий язык не только самостоятельно (т.е. по книгам, фильмам и учебникам), но и с хорошими преподавателями на индивидуальных или парных занятиях, посмотрите информацию на странице «Словацкий по скайпу».

Для наших абитуриентов, которые планируют обучение в словацких высших учебных заведениях, есть полезная информация на странице «Университеты Словакии».

Переходим к чтению сказки «Ako chcel kráľ Tuky Prvý zachraňovať priateľov v ZOO» на словацком языке.

Ako chcel kráľ Tuky Prvý zachraňovať priateľov v ZOO

„Aj tak nechápem, čo sa tomu človeku v hračkárstve zdalo na nás také zvláštne,“ rozmýšľal kráľ Tuky Prvý nahlas, a hľadel pri tom na Cypriána. „To vari ešte nevidel obyčajného tučniaka?“

„Nuž, pravdou je, veličenstvo,“ začal opatrne bádateľ, „že v našom meste chodia do hračkárstva naozajstné tučniaky len málo kedy. Ba dokonca až tak málo kedy, že to bolo určite prvý krát.“

„Ja som si všimol, že nás je tu akosi málo,“ prikyvoval kráľ Tuky. „Ba, ako ty vravievaš, je nás tu tak málo, že sme tu vlastne jediní. Či nie?“

„Neviem to naisto,“ zamyslel sa Cyprián, „ale mám pocit, že v našej zoologickej záhrade niekoľko vašich poddaných býva.“

„Čo robia vo vašej zologo… zogolo… zologolo…“ nevedel sa vykoktať kráľ Tuky.

„Zoologickej…“ pomohol mu bádateľ.

„Veď vravím! Čo robia v tej vašej zologologililickej záhrade?!“ zlostil sa Tuky Prvý.

„Oni sú tam… teda… nie len oni… tam je veľa zvierat…“ nevedel zrazu Cyprián ako to vysvetliť. „Oni sa tam jašia, kúpu, jedia, a deti sa na nich chodia pozerať.“

„Tak to sa tam veru pôjdeme pozrieť aj my!“ mračil sa kráľ Tuky Prvý. „Zavolaj Valentína, ideme hneď teraz!“ prikázal.

„Neviem, veličenstvo, či je to najlepší nápad; ja by som…“ chcel niečo navrhnúť bádateľ Cyprián, ale nebolo komu, lebo celá kráľovská rodina stála už pred domom, a čakala na svoj kráľovský zmrzlinový kočiar.

Len čo prešli bránou zoologickej záhrady, zostal kráľ Tuky Prvý v úžase stáť. S rovnakým úžasom sa okolo seba obzerali aj kráľovná Tukyna a princezná Tukynka. V tej chvíli úplne zabudli kvôli čomu sem vlastne prišli.

Chodili od ohrady k ohrade a Cyprián vysvetľoval: „Toto je ťava dvojhrbá.“

„Teraz vidíš Tukynka,“ povedala prísne kráľovná Tukyna svojej dcére, „ako budeš vyzerať, keď nebudeš chodiť pekne vystretá!“

„Toto je zebra,“ ukázal Cyprián na ďalšie zviera.

„A to sa smie, takto niekoho počarbať?“ opýtala sa pohoršene princezná Tukynka.

„Aha, nohy!“ zvolal zrazu kráľ Tuky.

„Ak sa pozriete vyššie, veličenstvo,“ povedal pokojne bádateľ Cyprián, „uvidíte aj hlavu. To je žirafa.“

Tuky Prvý vyvrátil hlavu do hora a s úžasom zašepkal: „A také zviera naozaj existuje?“

„Tamto, to je pštros,“ ukázal Cyprián. „Zo všetkých vtákov vie najrýchlejšie utekať.“

„A kam sa tak ponáhľa?“ opýtal sa kráľ Tuky.

„Hentam je nosorožec. Je veľmi nebezpečný,“ upozornil bádateľ.

„To je teda riadny horenos,“ pokrútila hlavou kráľovná Tukyna. „Nemám rada namyslencov.“

Cyprián sa im bál už ukázať hoci aj obyčajnú lastovičku. Napokon však došli k veľkej skale, okolo ktorej bol veľký bazén, a všade naokolo plno tučniakov. Kráľ Tuky Prvý si v tom momente spomenul prečo sem vlastne prišli.

„Musíme ich oslobodiť!“ povedal rozhodne, a pozrel sa na bádateľa Cypriána.

„Ale, veličenstvo…“ chcel niečo povedať Cyprián.

„Ty máš stále nejaké ale! Lenže teraz, žiadne ale neexistuje!“ zamračil sa Tuky Prvý.

„Chcel som len povedať,“ zašepkal bádateľ, „že je tu teraz veľa ľudí; všetci by nás videli.“

„To je pravda,“ musel uznať kráľ Tuky. „Pôjdeme domov, pripravíme si plán a vrátime sa sem v noci, keď tu nikto nebude.“

V tej chvíli k nim zrazu pribehli traja zriadenci ZOO, ktorí sa starali o zvieratá a vrhli sa na kráľovskú rodinu.

„Chceli ste utiecť, holúbkovia?!“ volal jeden.

„Mysleli ste si, že vás v tom oblečení nespoznáme?!“ kričal druhý.

„A vy ste im chceli pomôcť!“ chytil tretí Cypriána za plece.

„My nie sme holúbkovia, ale tučniaky!“ hneval sa Tuky Prvý.

„Veď práve,“ smiali sa zriadenci. „Takže šup medzi ostatných!“

Chytili kráľa Tukyho Prvého, kráľovnú Tukynu a princeznú Tukynku, a zaniesli ich do ohrady medzi tučniakov. Bádateľa Cypriána odviedli do kancelárie riaditeľa zoologickej záhrady. Darmo sa snažil Cyprián vysvetliť, že ide o nedorozumenie. Čím viac vysvetľoval, tým viac sa mu smiali a ťukali si na čelo, aby ukázali, čo si o ňom myslia.

„Sme radi, že ste nás prišli navštíviť veličenstvo,“ klaňali sa zatiaľ ostatné tučniaky v ohrade kráľovskej rodine.

„Ja som vás neprišiel navštíviť, ale oslobodiť,“ zašepkal kráľ Tuky.

„Oslobodiť?“ čudovali sa tučniaky. „Ale veď nám je tu dobre,“ začali vysvetľovať jeden cez druhého.

„Nie je tu taká hrozná zima, ako tam u nás,“ volal jeden.

„Ani voda tu nie je taká studená,“ usmieval sa spokojne druhý.

„A jedlo nám nosia rovno do zobákov,“ zamľaskal tretí.

„Chodí sem za nami mnoho detí, a my sa potom spolu hráme,“ kričal nadšene ďalší.

„Bude sa vám tu páčiť, veličenstvo,“ volalo niekoľko tučniakov naraz.

„Lenže ja sa musím vrátiť do svojho kráľovstva,“ vysvetľoval zaskočený kráľ Tuky. „A kto teraz zachráni mňa?!“

Napokon predsa len všetko dobre dopadlo. Keď sa totiž Valentín, čakajúci pred ZOO dozvedel čo sa stalo, šiel za riaditeľom zoologickej záhrady, a ukázal mu noviny, ktoré nosil stále so sebou. Boli v nich fotografie kráľovskej rodiny pri vystupovaní z lietadla, pri prechádzke po meste, ale hlavne on, zmrzlinár Valentín, ako ich vezie vo svojom zmrzlinárskom vozíku. Riaditeľ prikázal kráľa Tukyho Prvého, kráľovnú Tukynu Prvú, i princeznú Tukynku okamžite pustiť na slobodu, a potom sa im ešte dlho veľmi ospravedlňoval.

Tuky Prvý blahosklonne mávol krídlom a povedal:

„Napokon; aspoň som sa dozvedel, že moji poddaní sú u vás veľmi spokojní, a že sa vôbec nechcú dať zachrániť.“

Riaditeľ sa neustále ukláňal, a nevedel, ako má poďakovať za kráľovu veľkorysosť. Sľúbil, že o tučniakov v jeho zoologickej záhrade bude postarané lepšie ako kdekoľvek inde, a hneď vydal príkaz, aby tučniaky dostávali toľko rýb, koľko im hrdlo ráči.

A tak sú dnes v tej zoologickej záhrade najtučnejšie tučniaky na svete, a už sa vôbec nedajú zachrániť, lebo by ich už nikto neuniesol, a oni sami sa len nemotorne pohybujú z boka na bok.

Следующую историю для детей из книги «Tuky prvý - kráľ tučniakov» можно читать в разделе «Сказки на словацком языке». Если вас интересуют также сказки на самых распространённых языках мира (и на многих других языках), их можно читать в каталоге «Сказки онлайн».