Онлайн-школа иностранных языков «Европейское Образование»

Сказка «Ako sa kráľ Tuky Prvý stal hradným pánom» на словацком языке – читать онлайн, автор - Václav Šuplata. Сборник сказок «Tuky prvý - kráľ tučniakov» продолжает история, которая называется «Ako sa kráľ Tuky Prvý stal hradným pánom». Все сказки этого сборника подойдут как для детей, так и для взрослых, начинающих учить словацкий язык (тексты маленькие по объёму и лексика и грамматические конструкции простые и лёгкие для понимания и запоминания).

Другие сказки для детей из книги «Tuky prvý - kráľ tučniakov» можно читать онлайн в разделе «Сказки на словацком языке». Для взрослых также будут интересными разделы «Книги на словацком языке» и «Фильмы на словацком языке» (книги и фильмы на других языках стран Европы и мира можете выбрать в разделах «Книги онлайн» и «Фильмы онлайн»).

Если вы хотите изучать словацкий язык не только самостоятельно (т.е. по книгам, фильмам и учебникам), но и с хорошими преподавателями на индивидуальных или парных занятиях, посмотрите информацию на странице «Словацкий по скайпу».

Для наших абитуриентов, которые планируют обучение в словацких высших учебных заведениях, есть полезная информация на странице «Университеты Словакии».

Теперь переходим к чтению сказки «Ako sa kráľ Tuky Prvý stal hradným pánom» на словацком языке.

Ako sa kráľ Tuky Prvý stal hradným pánom

Na hanbu, ktorú si kráľ Tuky urobil v kine, by najradšej zabudol, ale predsa len bolo čosi kvôli čomu nemohol v noci spať. Prevracal sa z boka na bok, skúšal všetko možné, rátal do tisíc, potom v duchu rátal tuleňov preskakujúcich ľadové kryhy, no zaspať nie a nie. Jednostaj myslel na krásny hrad rozprávkového kráľa. Napokon to nevydržal, potichu vošiel do izby kde spal bádateľ Cyprián a opatrne si sadol na okraj jeho postele. Jemne zakašlal. Cyprián však spal tvrdo, a tak kráľ Tuky zakašlal hlasnejšie.

„Mne sa dnes do škôlky nechce, mami!“ povedal spiaci bádateľ a silnejšie sa zababúšil do perín.

Kráľ Tuky Prvý sa udivene obzeral po prázdnej izbe, a hľadal s kým sa to Cyprián baví, no keď nikoho nevidel zakašlal ešte raz, ale teraz už bádateľovi priamo do ucha. Cyprián rozospato vyzrel spod periny a prekvapene pozrel na kráľa Tukyho.

„Bože môj; mne sa o ňom už aj sníva!“ povedal sám pre seba plačlivo a zakryl si hlavu vankúšom.

Kráľ Tuky Prvý ničomu nerozumel, a tak opatrne vopchal svoje studené krídlo Cypriánovi pod perinu, aby zistil, či tam vôbec je.

Bádateľ Cyprián vyskočil z postele s takým výkrikom, že zmrzlinár Valentín bývajúci vo vedľajšom dome sa zobudil a mysliac si, že zabudol vypnúť televízor, vstal z postele zapol vypnutý televízor a nechápavo naň pozeral až do rána. Cyprián zatiaľ rovnako nechápavo pozeral na kráľa Tukyho vo svojej izbe.

„Váš kráľ býva tiež v takom krásnom hrade?“ opýtal sa zrazu Tuky Prvý závistlivo.

„Prosím???“ opýtal sa Cyprián dúfajúc stále, že sa konečne zobudí. „Aký kráľ? V akom hrade? Je polnoc, a keď je polnoc…“

„Váš kráľ býva tiež v takom krásnom hrade v akom býval ten kráľ v kine?“ spresnil Tuky Prvý, a vôbec ho nezaujímalo čo sa deje, keď je polnoc.

„Áno; vlastne nie…“ mal chuť rozplakať sa Cyprián. „My už nemáme kráľa, ale hrad po ňom nám zostal. Ak chcete, zajtra vás

do toho hradu zoberiem, veličenstvo.“

„Áno, áno, pravdaže chcem,“ volal nadšene kráľ Tuky Prvý a starostlivo zakrýval perinou bádateľa Cypriána. Ten pokýval hlavou a s pokojným úsmevom zatvoril oči. Počul ešte ako sa snaží Tuky Prvý opatrne po špičkách odísť z izby, ba počul aj to ako sa pri dverách zastavil, a po chvíli rovnako opatrne ťape späť k jeho posteli, ale že mu kráľ Tuky znovu vopchá svoje studené krídlo pod perinu, s tým naozaj nepočítal.

„Prepáč, že ťa ešte obťažujem,“ povedal, keď Cyprián dokončil svoj výkrik, „ale chcel som sa opýtať, či by sme na ten hrad nemohli ísť už teraz, keď už nespíš?“

Tučniakom sa nesmie ubližovať lebo sú chránené, a tak bádateľ Cyprián neurobil nič z toho čo mal v tej chvíli chuť urobiť, a snažiac sa hovoriť čo najpokojnejšie povedal:

„Nie, veličenstvo, nemohli. Vonku je noc, v noci je tma, a tak by sme nevideli ani na cestu.“

Kráľ Tuky Prvý chápavo pokýval hlavou, na chvíľu sa zamyslel, ale keď zbadal Cypriánov pohľad, radšej sa už neopýtal, či by si nemohli na cestu svietiť baterkou, a rýchlo si išiel ľahnúť do svojej vaňovej postele.

Ráno zmrzlinár Valentín priviezol všetkých až k hradnej bráne, a len čo zastavil, hneď zaspal. Bádateľ Cyprián mu len mlčky závidel.

Kráľ Tuky Prvý s úžasom hľadel na obrovský hrad; opatrne nazeral do hlbokej hradnej priekopy, ktorá bola navyše plná vody, a potom s nádejou pozrel na velikánsku hradnú bránu.

„Mohli by sme sa pozrieť aj dnu?“ opýtal sa.

„Pravdaže veličenstvo, stačí prejsť po padacom moste.“

„Mhm;“ zamyslel sa kráľ Tuky. „A taký most čo nepadá tu nemajú?“

„Ten most nás určite unesie,“ upokojoval kráľovskú rodinu Cyprián. „On sa len volá padací, lebo sa dá zdvihnúť,“ a radšej rovno vykročil, lebo už videl ako sa ho Tuky Prvý chystá opýtať, prečo sa teda nevolá zdvíhací, a to by sa už do hradu asi nedostali až do večera.

Na nádvorí bol kráľ Tuky ešte nadšenejší. S úžasom chodil okolo veľkej studne uprostred hradu, veľmi sa mu páčil velikánsky balkón i množstvo krásne zdobených okien.

„Načo je také širokánske?“ opýtal sa, keď zbadal široké schodisko vedúce na ďalšie nádvorie.

„Aby po ňom mohli chodiť zbrojnoši aj na koňoch,“ odpovedal bádateľ.

„Oni prídu aj sem?!“ začal sa vystrašene obzerať Tuky Prvý, ktorý si v tej chvíli spomenul na včerajší film.

„Nebojte sa veličenstvo,“ upokojoval ho Cyprián, „Dnes už zbrojnošov nemáme, a na hrade už nikto nebýva.“

„Na takomto krásnom hrade nikto nebýva?“ nestačil sa čudovať kráľ Tuky Prvý. „Takže si ho môžem zobrať domov, keď ho nikto nepotrebuje,“ zatlieskal nadšene.

„Nuž viete, veličenstvo…“ hľadal slová Cyprián, „To sa akosi… teda… dosť dobre…“

„Ja viem čo chceš povedať,“ zarazil ho mávnutím krídla kráľ Tuky. „Hrad si domov zobrať nemôžem, lebo je veľký a nezmestil by sa do lietadla.“

„Áno… asi to som chcel povedať,“ vydýchol si spokojne bádateľ Cyprián.

„A keby si mi ho postupne po kúskoch posielal poštou?“ opýtal sa kráľ Tuky po chvíli zamyslenia.

„To predsa…“ zostal znovu zaskočený bádateľ.

„Ja viem,“ zdvihol Tuky Prvý znovu plutvu, „To by veľmi dlho trvalo.“ Bádateľ Cyprián si opäť uľavene vydýchol.

„Možno si zoberiem len ten padací most, alebo mi potom pošleš aspoň hradnú studňu,“ našiel konečne riešenie kráľ Tuky Prvý a spokojne sa pobral prezrieť si hradné komnaty. Už sa nemusel nikoho pýtať kam smie vojsť a kam nie, veď hrad už bol jeho.

Kráľovná Tukyna sa tiež prestala zrazu tváriť ako návštevník, a so záujmom si prezerala svoj nový hrad.

„Ten koberec bude treba vymeniť, je už príliš starý. Tie svietniky môžu zostať, len sviečky necháme vymeniť. Na tamto okno bude treba dať záves, nech nám ráno slnko nesvieti rovno do postele. A tamtá kožušina z medveďa, fuj, od špiny je už úplne hnedá, kto to kedy videl hnedý medveď?!“ rozmýšľala nahlas.

„U nás žijú len hnedé medvede, vaša kráľovská výsosť,“ povedal opatrne Cyprián.

„Tak ich bude treba všetkých poriadne poumývať a hotovo; medveď je odjakživa biely!“ vyriešila problém kráľovná, a viac si bádateľa nevšímala, lebo ešte neskončila s úpravami svojho nového hradu.

„Tieto stĺpy by tu mohli aj zostať. Tamten červený záves sa mi tiež páči, ale ten obraz nad tou veľkou špinavou dierou v stene, dáme preč.“

„To nie je špinavá diera v stene, veličenstvo, to je krb,“ povedal takmer urazene bádateľ Cyprián, ktorý mal krby nadovšetko rád. „To je veľmi vzácny krb, v ktorom celú zimu horel oheň, aby bolo v komnate teplo a nebolo kráľovi zima,“ dodal priam hrdo.

„Nám v zime nie je zima,“ upokojila ho kráľovná, „takže žiaden krb nepotrebujeme, a môžeme ho nechať zamurovať, a namiesto neho dáme televízor.“

„Ahoj,“ ozval sa od dverí hlások princeznej Tukynky, ktorá stála pred rytierskym brnením postavenom vedľa dverí. „Ty tu budeš bývať s nami?“

Prázdne brnenie sa však ani nepohlo.

„Ty ma nepočuješ?“ mračila sa Tukynka. „Prečo mi neodpovedáš?“

Bádateľ Cyprián síce pochopil čo sa bude diať, ale dobehnúť včas už nestihol.

„Rozprávaj sa so mnou!“ povedala princezná a nahnevane zaťahala brnenie za nohu.

Tukynke sa nestalo nič, lebo pred padajúcim brnením uskočila, Cyprián však priskočil neskoro, a tak sa aj s brnením v náručí zvalil na chrbát. Brnenie sa po páde rozletelo na hromadu kúskov, ktoré so strašným buchotom skákali po kamenej dlažbe i schodoch.

Princezná Tukynka sa nespokojne otočila na svoju mamu a žalovala:

„Vidíš?! So mnou sa nechcel ani rozprávať, a s Cypriánom sa aj hrá!“

V tej chvíli sa stalo presne to, čoho sa bádateľ Cyprián bál celý čas, do komnaty vbehol správca, ktorý sa o celý hrad staral a strážil ho.

Cyprián sa snažil poskladať rozpadnuté brnenie a útrpne sa usmieval na správcu hradu. Čím viac sa mu to nedarilo, tým viac mu bolo do plaču, takže jeho úsmev vyzeral, akoby práve zjedol citrón. To najhoršie však malo ešte len prísť.

„V našej kráľovskej ľadovej jaskyni mám len ľadový trón, tento drevený sa mi však páči viac,“ volal nadšene kráľ Tuky Prvý, sediac na vyrezávanom kráľovskom tróne, a spokojne hompáľajúc nohami.

V tej chvíli si šokovaný správca prestal všímať nešťastného Cypriána a pomaly, s úžasom v očiach, sa blížil k trónu, najvzácnejšej pamiatke na celom hrade, ktorej sa nikto nesmel ani len dotknúť.

Bádateľ Cyprián kýval na Tukyho, aby z trónu rýchlo zliezol, no ten to pochopil po svojom, zamával spokojne Cypriánovi späť a zavolal:

„Toto kreslo sa určite do lietadla vojde, tak si ho pribalím k padaciemu mostu a k hradnej studni.“

Správca zostal v tej chvíli stáť ako soľný stĺp, a s otvorenými ústami hľadel na kráľa Tukyho. Keď sa už zdalo, že sa zo svojho úžasu predsa len preberie, oznámil mu kráľ Tuky Prvý:

„Práve som sa rozhodol, že si hrad domov brať nebudem, ale nechám si ho tu.“ A ešte správcovi prikázal: „Kým sa tu najbližšie zastavím, budete mi na hrad dávať pozor, a nech mi sem nechodia žiadny cudzí ľudia!“

A tak tam ten správca stojí do dnes, a občas len tak potichu, akoby pre seba, povie:

„Ja som správca celého hradu, a potomok bývalých pánov.

A ani jeden z mojich predkov nebol tučniak!“

Следующую историю для детей из книги «Tuky prvý - kráľ tučniakov» можно читать в разделе «Сказки на словацком языке». Если вас интересуют также сказки на самых распространённых языках мира (а также на многих других языках), их можно читать в каталоге «Сказки онлайн».