Онлайн-школа иностранных языков «Европейское Образование»

Сказка «Ako kráľ Tuky Prvý spieval v opere» на словацком языке – читать онлайн, автор - Václav Šuplata. Восьмая книга сборника «Tuky prvý - kráľ tučniakov» называется «Ako kráľ Tuky Prvý spieval v opere». Эта сказка, как и все остальные, которые вы найдёте в книге «Tuky prvý - kráľ tučniakov» подойдут как для детей, так и для взрослых, начинающих учить словацкий язык (сказки очень короткие, а текст и конструкции предложений достаточно простые).

Другие сказки для детей из книги «Tuky prvý - kráľ tučniakov» можно читать онлайн в разделе «Сказки на словацком языке». Для взрослых больше подойдут разделы «Книги на словацком языке» и «Фильмы на словацком языке» (книги и фильмы на других языках стран Европы и мира можете выбрать в разделах «Книги онлайн» и «Фильмы онлайн»).

Если вы хотите изучать словацкий язык не только самостоятельно, читая книги и просматривая фильмы, но и с хорошими преподавателями на индивидуальных или парных занятиях, посмотрите информацию на странице «Словацкий по скайпу».

Для наших абитуриентов, которые планируют обучение в словацких высших учебных заведениях, есть полезная информация на странице «Университеты Словакии».

Теперь переходим к чтению сказки «Ako kráľ Tuky Prvý spieval v opere» на словацком языке.

Ako kráľ Tuky Prvý spieval v opere

„Čo je to opera?“ opýtala sa raz z ničoho nič kráľovná Tukyna bádateľa Cypriána. „Hovorili o tom v televízii.“

„To je také divadlo, kde sa nerozpráva, ale spieva,“ začal vysvetľovať Cyprián. „Nikto síce ničomu nerozumie, ale každý sa tvári, že nič krajšie nikdy nevidel.“

„A kedy tam pôjdeme aj my?“ opýtala sa kráľovná nedočkavo.

„Veličenstvo…“ spomenul si Cyprián s hrôzou na zážitok v kine a v cirkuse. „Neviem či by sa vám tam páčilo. Kráľ Tuky Prvý by sa určite nudil, a o princeznej Tukynke ani nehovorím.“

„Žiaden strach,“ mávla plutvou kráľovná Tukyna. „Kráľ Tuky sa nikde nenudí.“

„Veď toho sa práve bojím!“ pomyslel si bádateľ, ale nahlas radšej nepovedal nič.

„Idem sa upraviť,“ povedala vznešene kráľovná. „O chvíľu môžeme ísť.“

Bádateľ Cyprián vedel, že tak ako kráľa Tukyho, ani kráľovnú Tukynu už nič nezastaví ak sa raz k niečomu rozhodla. Bez slova išiel zatelefonovať zmrzlinárovi Valentínovi, aby pripravil kráľovský koč. Pre istotu zatelefonoval aj do divadla, a oznámil riaditeľovi,

že dnes večer zavíta na predstavenie kráľovská rodina, tak nech pripravia slávnostnú lóžu, a tiež nech sa pripravia na všetko. Pred vchodom divadla kráľovskú rodinu privítal riaditeľ osobne. Slávnostná lóža bola skutočne pripravená, ale riaditeľ pripravený veru nebol. Cyprián mu do telefónu akosi zabudol povedať, že ide o tučňačiu kráľovskú rodinu, a tak sa riaditeľ snažil tváriť, že tučniaky chodia do jeho divadla na operu bežne, takže nie je vôbec prekvapený.

Bádateľovi Cypriánovi nezostávalo nič iné, ako sadnúť si s kráľovskou rodinou do lóže, hoci operu vôbec nemal rád, ale bál sa nechať ich tam s riaditeľom samých.

Zmrzlinár Valentín povedal, že pre nich po predstavení príde, lebo tú operu vraj videl už niekoľko krát, a odišiel na svojom vozíku najrýchlejšie ako vedel.

Svetlo v sále zhaslo, hudobníci začali hrať, a opona sa otvorila. Kráľovskej rodine sa rozžiarili oči. Na scéne bol tmavý les so stromami takými vysokými, že im nebolo ani vidieť vrcholky; na kraji bola lesná studnička, a medzi stromami stála neveľká chalúpka.

„To je od vás pekné, že ste ten les a chalúpku nezničili, keď ste stavali toto divadlo,“ obrátil sa kráľ Tuky Prvý na riaditeľa. Ten len s prihlúplym úsmevom prikývol, a udivene sa pozrel na Cypriána, ktorý sa tváril, že nič nepočul.

V tej chvíli vyšiel z chalúpky akýsi muž oblečený v otrhaných šatách, a začal na nespokojne obzerať naokolo.

„Asi ho zobudila tá hudba,“ poznamenal kráľ Tuky. „Mali by hrať trochu tichšie.“

Muž začal spievať. Kráľovná Tukyna sa tvárila tak ako videla, že sa tvária dámy v susedných lóžach, a tak vyzerala, akoby nikdy predtým nič krajšie nepočula. Tuky Prvý napínal uši ako mohol, no nerozumel spevákovi ani slovo, nuž sa teda tiež radšej tváril ako všetci naokolo. Vydržal tak až do konca prvého dejstva.

Bádateľ Cyprián začal veriť, že táto návšteva napokon nedopadne až tak zle.

Keď sa však na začiatku druhého dejstva znovu otvorila opona, a na scéne bola namiesto lesa, studničky a chalúpky nádherná zámocká komnata, kráľ Tuky vyskočil od prekvapenia tak prudko, že skoro vypadol z lóže.

„Niekto vám cez prestávku postavil divadlo inde!“ obrátil sa na riaditeľa a znovu nechápavo pozrel na scénu.

V tej chvíli vošiel do komnaty muž oblečený ako princ z rozprávky, a okamžite začal spievať. Kráľ Tuky Prvý sa chcel rýchlo začať tváriť, akoby nikdy nič krajšie v živote nepočul, no v tom zbadal, že sa k mužovi zozadu opatrne približuje otrhaný chlap, ktorý býval v chalúpke keď bolo ešte divadlo v lese. V ruke mal dlhý nôž a pripravoval sa bodnúť toho, čo práve spieval.

„Pozor! Stojí za vami!“ vyskočil znovu kráľ Tuky a kričal na celé divadlo.

Riaditeľ sa od úžasu nedokázal ani pohnúť, a bádateľ Cyprián si len bezmocne zakryl tvár rukou.

„On ti nerozumie,“ upozornila kráľa Tukyho kráľovná. „Veď počuješ, že hovoria úplne inou rečou.“

„To je vlastne pravda,“ uvedomil si Tuky Prvý a začal spievať tak, ako spieval muž na scéne, „Póóózóóóóór! Póóózóóóóór! Stóóójííííí zááá vááámííííí!

Bolo však už neskoro, zloduch dokonal svoje dielo, a pekne oblečený pán skonal priamo pred zrakom celej kráľovskej rodiny i ostatných divákov.

„Možno sa mu nepáčilo ako ten ujo spieva,“ povedala zamyslene princezná Tukynka. V tej chvíli však začal spievať sám zloduch.

„Aha, tak nie,“ pochopila Tukynka. „On si len chcel tiež zaspievať.“

Riaditeľ divadla opatrne odišiel z lóže, šiel na záchod, tam si pustil na hlavu prúd studenej vody, a aby sa presvedčil, že sa mu to všetko len snívalo nakukol do slávnostnej lóže. Keď zbadal kráľovskú rodinu, od zúfalstva sa tíško rozplakal. Vtedy sa na neho otočil kráľ Tuky Prvý s prstom na zobáku a opatrne zašepkal:

„Pssst! Potichu pán riaditeľ! Teraz spieva ten zlý, a on nemá rád keď ho niekto pri spievaní vyrušuje.“

Riaditeľ prikývol a po špičkách odišiel do svojej kancelárie, z ktorej odvtedy vychádza len vtedy, keď mu všetci odprisahajú, že v divadle nie je ani jediný tučniak.

Keď predstavenie konečne skončilo a herci sa prišli pokloniť divákom, bol medzi nimi aj ten, ktorého zloduch predtým zabil, a ešte sa aj usmieval.

„Ako je to možné?“ nechápavo pozeral kráľ Tuky. „Veď som to videl na vlastné oči!“

„Sme v divadle, veličenstvo,“ zmohol sa konečne na slovo zúfalý Cyprián. „Tu je všetko len akože. Viete? Akože!“

„Akože? Takže to nebolo naozaj?“ uvažoval chvíľu Tuky Prvý.

Zrazu sa mu tvár rozjasnila. „Ale to je ohromné! Mali by sme okamžite povedať riaditeľovi, že nemusí hľadať nového herca, lebo to všetko bolo len akože. Ten bude mať určite radosť.“

„Ten bude mať hlavne radosť, keď nás už nikdy viac neuvidí,“ pomyslel si Cyprián a zaprisahal sa, že sa už nikdy od žiadneho tučniaka nedá na nič nahovoriť; ale úplne na nič.

Следующую историю для детей из книги «Tuky prvý - kráľ tučniakov» можно читать в разделе «Сказки на словацком языке». Если вас интересуют также сказки на самых распространённых языках мира (а также на многих других), их можно читать в каталоге «Сказки онлайн».