Онлайн-школа иностранных языков «Европейское Образование»

Сказка «Ako bol kráľ Tuky Prvý prvý a posledný krát v kine» на словацком языке – читать онлайн, автор - Václav Šuplata. Третья сказка в книге «Tuky prvý - kráľ tučniakov» называется «Ako bol kráľ Tuky Prvý prvý a posledný krát v kine». Все сказки этого сборника подойдут как для детей, так и для взрослых, начинающих учить словацкий язык (тексты небольшие по объёму и лексика достаточно простая).

Другие сказки для детей из книги «Tuky prvý - kráľ tučniakov» можно читать онлайн в разделе «Сказки на словацком языке». Для взрослых также будут интересными разделы «Книги на словацком языке» и «Фильмы на словацком языке» (книги и фильмы на других языках стран Европы и мира можете выбрать в разделах «Книги онлайн» и «Фильмы онлайн»).

Если вы хотите изучать словацкий язык не только самостоятельно (т.е. по книгам, фильмам и учебникам), но и с хорошими преподавателями на индивидуальных или парных занятиях, посмотрите информацию на странице «Словацкий по скайпу».

Для наших абитуриентов, которые планируют обучение в словацких высших учебных заведениях, есть полезная информация на странице «Университеты Словакии».

Теперь переходим к чтению сказки «Ako bol kráľ Tuky Prvý prvý a posledný krát v kine» на словацком языке.

Ako bol kráľ Tuky Prvý prvý a posledný krát v kine

„Na čo je toto?“ opýtal sa kráľ Tuky Prvý a zvedavo si obzeral televízor stojaci v kúte Cypriánovej izby.

„To je na pozeranie,“ odpovedal bádateľ slušne celou vetou a strčil hlavu do chladničky. Nie že by mu bolo tak teplo, ale princezná Tukynka dostala chuť na čokoládový nanuk, tak sa ho snažil nájsť.

„Ahá,“ povedal chápavo kráľ Tuky Prvý a pohodlne sa usadil v kresle.

Chvíľu trvalo, kým bádateľ Cyprián našiel vo svojej veľkej chladničke nanuk pre Tukynku, a tak zostal zarazene stáť, keď videl kráľa Tukyho Prvého ako uprene pozerá na vypnutý televízor. „Keby ste ho zapli, veličenstvo, videli by ste viac,“ upozornil kráľa opatrne.

„Ani som si nevšimol že je rozopnutý,“ pozrel prekvapene Tuky.

Cyprián len pokrútil hlavou a stlačil tlačidlo na diaľkovom ovládači. Na obrazovke sa zjavila hlásateľka, ktorá práve oznamovala aký program môžu diváci večer vidieť.

„Dobrý deň!“ pozdravil kráľ Tuky Prvý slušne, no hlásateľka si naďalej húdla svoje a vôbec si Tukyho nevšímala, hoci pozerala priamo na neho.

„Ona tu býva s tebou?“ opýtal sa Cypriána, ktorý mal naozaj čo robiť, aby sa nesmial a neurazil tak jeho kráľovské veličenstvo.

„To je televízor,“ začal vysvetľovať bádateľ. „Vnútri nikto nie je, to len tak vyzerá. Aha!“ zobral diaľkové ovládanie a začal prepínať programy.

Hlásateľka sa zrazu zmenila na operného speváka, ten sa z ničoho nič zmenil na bežiacu žirafu, a z tej sa stala kreslená ježibaba.

V tej chvíli vošla do izby kráľovná Tukyna aj s malou Tukynkou. Keď princezná zbadala ako na obrazovke pobehuje skoro taká istá ježibaba, akú videla na obrázku v jednej rozprávkovej knižke, ktorú jej požičal Cyprián, zapišťala od nadšenia, a už sa od televízora nepohla až kým film neskončil.

„Taký zázrak chcem mať aj doma,“ rozhodol sa kráľ Tuky.

„Ale to asi nebude možné, veličenstvo,“ povedal opatrne bádateľ.

„Prečo by to nebolo možné?! Toto je vari jediný televízor na svete?“ opýtal sa Tuky Prvý prekvapene i smutne zároveň.

„To nie,“ usmial sa Cyprián, „ale televízor je na elektriku a tú vo vašom kráľovstve nemáte.“

„Ale veď si vravel, že je na pozeranie a nie na elektriku,“ mračil sa kráľ Tuky Prvý.

„Veď aj je, ale najprv v ňom musí byť elektrika,“ vedel už bádateľ Cyprián, že to asi ťažko vysvetlí.

„Tak si zoberieme so sebou aj tú elektriku a hotovo,“ vyriešil to kráľ Tuky. „A keď sa minie, tak nám pošleš novú.“

Cyprián pochopil, že ak rýchlo niečo nevymyslí bude zlenedobre.

„Zajtra vám ukážem niečo, čo je ešte lepšie ako televízor, uvidíte veličenstvo,“ povedal a tváril sa veľmi tajomne.

A to naozaj pomohlo. Kráľ Tuky Prvý sa rýchlo ponáhľal spať, aby bolo čo najskôr zajtra, a na televízor v tej chvíli zabudol. Na druhý deň zavolal Cyprián zmrzlinára Valentína a požiadal ho, aby ich všetkých zaviezol do najväčšieho kina v meste. Bádateľ

kúpil lístky do najlepšej lóže, a len čo začal film mohol sa kráľ Tuky Prvý uhíkať od nadšenia.

„Aj takéto chcem mať doma!“ kričal neustále, kým na neho ostatní diváci nezačali robiť „Pšššt!!!“ a neprišiel ho požiadať osobne riaditeľ kina, aby nevyrušoval ostatných.

„Dobre, ja už budem ticho,“ šepkal potom Cypriánovi, „ale poďme si sadnúť do prvého radu!“ prikázal.

„Toto sú najlepšie miesta v celom kine, veličenstvo,“ nechápal bádateľ. „Prvý rad je príliš blízko pri plátne.“

„Nevadí,“ povedal rozhodne kráľ Tuky, „Ja to chcem vidieť skôr ako ostatní, veď som kráľ! Keď budem v prvom rade, budem to vidieť prvý.“

„To predsa…“ chcel niečo povedať Cyprián, ale to sa už celá kráľovská rodina predierala do prvého radu. Tam sa pohodlne usadili a vôbec im neprekážalo, že keď niekto kráčal z jednej strany plátna na druhú, museli za ním točiť hlavami aby sa im nestratil.

Azda najviac nadšená bola princezná Tukynka. Zmrzlinár Valentín ich totiž zobral na premietanie filmovej rozprávky o Popoluške a túto rozprávku ešte nepoznala. Veselo sa smiala, keď sa Popoluške niečo podarilo, a zlostne sa mračila, keď bola na Popolušku macocha zlá.

Kráľovná Tukyna sledovala film dôstojne, akoby chodila do kina každý deň. Keď sa však na plátne zjavil kráľovský manželský pár, spolu s kráľom Tukym Prvým sa postavila a úctivo sa obaja kráľovi i kráľovnej pozdravili. Trochu ich zamrzelo, že im rozprávkový kráľovský pár na pozdrav neodpovedal, ale pomysleli si, že asi nemajú teraz na zdvorilosti čas, a znovu si sadli.

Zdalo sa, že sa do konca filmu nemôže už nič zvláštne stať, a aj bádateľ Cyprián sa konečne upokojil, no to netušil ešte, čo ho čaká.

Stalo sa to, keď filmový princ našiel Popoluškynu stratenú črievičku, a vydal rozkaz svojim zbrojnošom, aby vysadli na kone, a nevrátili sa späť, kým vo svete nenájdu tú, ktorá si črievičku dokáže obuť. Zbrojnoši poslúchli rozkaz, vysadli na kone a tryskom sa vybrali do sveta.

Keď kráľ Tuky Prvý zbadal ako sa z plátna rútia priamo na neho, vyskočil zo sedadla a s krikom sa rozbehol preč. Tesne za ním bežala rovnako vystrašená kráľovná Tukyna a princezná Tukynka.

Bádateľ Cyprián, zmrzlinár Valentín i ostatní diváci za nimi len nechápavo pozerali.

Kráľ Tuky vybehol z kina, a tam zostal udychčaný stáť s hrôzou v očiach. Ďalej už bežať nevládal. Hneď za ním vybehli kráľovná s princeznou a obe skočili rovno do svojho zmrzlinového vozidla, ktoré nechal Valentín stáť pred vchodom. V momente z nich boli vidieť len konce chvostov.

Teta, ktorá pri dverách predáva lístky, na to všetko s údivom pozerala cez svoje okrúhle okienko. Napokon sa z neho vyklonila, a opatrne sa kráľa Tukyho opýtala: „Stalo sa niečo?“

„Skoro ma udupali zbrojnoši na koňoch!“ ledva zo seba dostal Tuky Prvý, a ukazoval za seba. „Každú chvíľu sú tu!“

„Zbrojnoši na koňoch?“ nechápavo pozrela teta smerom kam tučniačí kráľ ukazoval. „Žiadnym zbrojnošom som vstupenky nepredávala a bez vstupenky nikto do kina nesmie! A už vôbec nie na koňoch! Kone majú do kina vstup zakázaný!“

Doma musel bádateľ Cyprián dlho vysvetľovať vystrašenej kráľovskej rodine, ako vlastne také kino funguje, a že sa nemajú čoho báť. Tuky Prvý sa napokon tváril, že už všetkému rozumie, ale pre istotu už žiadne kino doma mať nechcel. Ba dokonca, keď sa vrátil domov na pól, opísal túto príhodu ostatným tučniakom tak, že sa do dnes ani jeden tučniak neodváži ísť do kina. Veď si len spomeňte, či ste tam niekedy nejakého videli.

Следующую историю для детей из книги «Tuky prvý - kráľ tučniakov» можно читать в разделе «Сказки на словацком языке». Если вас интересуют сказки на самых распространённых языках мира (а также на многих других), их можно читать в каталоге «Сказки онлайн».