gototopgototop

английский

итальянский

немецкий

нидерландский

датский

шведский

норвежский

исландский

финский

эстонский

латышский

литовский

греческий

албанский

китайский

японский

корейский

вьетнамский

лаосский

кхмерский

бирманский

тайский

малайский

яванский

хинди

бенгальский

сингальский

тагальский

непальский

малагасийский

Сказка «Ako kráľ Tuky Prvý dostal najkrajší darček k narodeninám» на словацком языке

Сказка «Ako kráľ Tuky Prvý dostal najkrajší darček k narodeninám» на словацком языке – читать онлайн, автор - Václav Šuplata. Это вторая по счёту книга сборника «Tuky prvý - kráľ tučniakov». Все сказки, которые вы найдёте в книге «Tuky prvý - kráľ tučniakov» подойдут как для детей, так и для взрослых, начинающих учить словацкий язык (сказки очень короткие и текст достаточно простой).

Другие сказки для детей из книги «Tuky prvý - kráľ tučniakov» можно читать онлайн в разделе «Сказки на словацком языке». Для взрослых больше подойдут разделы «Книги на словацком языке» и «Фильмы на словацком языке» (книги и фильмы на других языках стран Европы и мира можете выбрать в разделах «Книги онлайн» и «Фильмы онлайн»).

Если вы хотите изучать словацкий язык не только самостоятельно, читая книги и просматривая фильмы, но и с хорошими преподавателями на индивидуальных или парных занятиях, посмотрите информацию на странице «Словацкий по скайпу».

Для наших абитуриентов, которые планируют обучение в словацких высших учебных заведениях, есть полезная информация на странице «Университеты Словакии».

 

Теперь переходим к чтению сказки «Ako kráľ Tuky Prvý dostal najkrajší darček k narodeninám» на словацком языке.

 

Ako kráľ Tuky Prvý dostal najkrajší darček k narodeninám

 

Na druhý deň ráno boli fotografie kráľovskej tučniačej rodiny na prvých stranách všetkých novín, ktoré Cyprián kúpil. Ešte si ich ani nestačil poriadne pozrieť, a už sa od dverí ozval nadšený hlas zmrzlinára Valentína:

„Videl si to, Cyprián?!“ volal a mával niekoľkými novinami naraz. „Aj ja som tam odfotený! Som v novinách! Videl si to?“

Bádateľ Cyprián sa priateľsky usmial a chcel povedať, že to videl, ale len čo sa nadýchol, Valentín ho zarazil:

„Nemám čas sa s tebou teraz rozprávať! Musím okamžite niečo vymyslieť! Takú vzácnu návštevu nemôžem predsa voziť na obyčajnom zmrzlinárskom vozíku!“ A tak ako nečakane prišiel, tak isto aj odišiel.

Cyprián zas vydýchol a pobral sa do kúpeľne navštíviť kráľovskú rodinu, ktorá sa na noc ubytovala vo vani.

Všetci už boli vyumývaní, vyobliekaní, a hlavne kráľ Tuky Prvý už nedočkavo prešľapoval na mieste.

„Tak ideme?“ opýtal sa netrpezlivo.

„Pravdaže veličenstvo; ale kam?“ nechápal Cyprián.

„No predsa kúpiť čokoládu.“

„Ah, áno, takmer som zabudol,“ usmial sa bádateľ. „Musím však najprv zavolať Valentína.

Nech však telefonoval tam alebo tam, zmrzlinár akoby sa pod zem prepadol.

Zrazu sa však pred domom ozval zvonček, ktorým kedysi Valentín oznamoval, že sa blíži a vezie sladkú zmrzlinu. Všetci vyšli pred dom a zostali v úžase stáť. Zmrzlinár Valentín sedel za riadidlami svojho vozíka a pyšne sa usmieval. A mal veru prečo.

Jeho zmrzlinársky vozík bol na nepoznanie. Namiesto striešky mal červený baldachýn ako býva nad kráľovskou posteľou; na okrajoch viseli strapce zo zlatých šnúr; a na boku bola nakreslená veľká kráľovská koruna, akoby to bol ten najlepší kráľovský kočiar.

Dokonca aj namiesto nosiča nad zadným kolesom bolo pripevnené malé pohodlné kreslo s mäkkým vankúšikom. Princezná Tukynka nadšene tlieskala a poskakovala okolo vozíka. Aj kráľovná Tukyna niekoľko krát uznanlivo zatlieskala, a kráľ Tuky Prvý udelil hneď zmrzlinárovi Valentínovi najvyššiu kráľovskú pochvalu. Len bádateľ Cyprián mal naozaj čo robiť, aby sa nezačal smiať nahlas.

Konečne sa všetci usadili na svoje miesta a vybrali sa do mesta.

Prešli vari všetky obchody. Vykúpili všetky čokolády, ktoré našli, a bádateľ Cyprián minul všetky peniaze, ktoré si našetril na svoju novú výpravu, no kráľovi tučniakov sa stále málilo. Boli dokonca aj v predajni obuvi, v drogérii, a aj v železiarstve, len aby sa kráľ Tuky Prvý presvedčil, že tam čokoládu naozaj nepredávajú.

„To sme mohli celú kráľovskú rodinu zobrať rovno do továrne kde čokoládu vyrábajú!“ povzdychol si potichu zmrzlinár Valentín, ktorého po toľkom šliapaní do pedálov predsa len trochu boleli nohy.

„Ale veď to je ohromný nápad!“ prikývol Cyprián, ktorý jeho povzdych začul a z najbližšej telefónnej búdky ihneď zatelefonoval riaditeľovi továrne na výrobu čokolády.

„Haló! Hovorím s riaditeľom továrne na výrobu najlepšej čokolády na svete?“

„Áno, dovolali ste sa správne. Čo môžem pre vás urobiť?“

„Máme v našom meste vzácnu návštevu až z Antarktídy, možno ste o tom už počuli alebo čítali v dnešných novinách? Je to samotný kráľ tučniakov s rodinou.“

„To vari nie je pravda.“

„Jeho veličenstvo ochutnalo vašu čokoládu a vraví, že je to najlepšia čokoláda na svete.“

„Tak potom to je pravda.“

„Kráľ Tuky Prvý by veľmi rád navštívil vašu továreň, aby na vlastné oči videl, ako tá dobrota vzniká.“

„Oooh, pravdaže; bude pre nás cťou!“

„Výborne, tak o chvíľu sme u vás.“

Riaditeľ továrne na výrobu čokolády ešte stále nechápavo pozeral na telefónne slúchadlo vo svojej ruke, keď mu na dvere kancelárie zaklopal bádateľ Cyprián a vzápätí vošiel dnu aj s celou tučniačou kráľovskou rodinou.

„Ďalej!“ povedal riaditeľ hoci už nebolo treba, a kráľ Tuky Prvý pristúpil bližšie, lebo nevedel ako to riaditeľ myslel.

„Som veľmi rád… totiž je pre mňa cťou… teda vlastne, dovoľte mi…“ nevedel zrazu riaditeľ čo má povedať. Ešte nikdy nehovoril so žiadnym kráľom, ba ani s tučniakom, a už vôbec nie s kráľom, ktorý bol zároveň tučniakom.

„Chcel by som kúpiť všetku čokoládu, ktorú máte,“ nenechal ho Tuky Prvý ďalej sa trápiť.

„Prosím???“ zašepkal v úžase riaditeľ továrne a vyzeral v tej chvíli veľmi smiešne. „To predsa nejde,“ pozrel zúfalo na bádateľa Cypriána.

„Veličenstvo, to skutočne nie je možné,“ sklonil sa Cyprián k Tukymu Prvému. „Nejaké čokolády musíme nechať aj pre deti, a navyše, ja už nemám žiadne peniaze.“

Kráľ Tuky Prvý zosmutnel. Sklonil hlavu a potichu zamrnčal:

„Tak čo mám teda robiť, keď v mojom kráľovstve sa čokoláda kúpiť nedá? Hmm?“

Riaditeľovi prišlo tučniaka ľúto, a tak rozmýšľal ako by mu pomohol. Zrazu naozaj na čosi prišiel.

„Mám ohromný nápad, veličenstvo!“ zajasal. „Ja vám, vždy na váš kráľovský sviatok, pošlem sto čokolád.“

„Mliečnych alebo horkých?“ opýtal sa Tuky Prvý rýchlo.

„Sto mliečnych a sto horkých,“ mávol veľkoryso rukou riaditeľ a po krátkom zamyslení dodal: „A prečo len sto? Pošlem vám z každej rovno tisíc!“

Kráľ Tuky Prvý nadšene zalomil krídlami, „Tisíc čokolád?!“

„Ako som povedal,“ nadýchol sa pyšne riaditeľ. „Kedy ráčite mať narodeniny, veličenstvo?“

„Dnes,“ odvetil spokojne kráľ tučniakov a slastne mľaskol.

„Ale to je ohromná náhoda,“ snažil sa tváriť riaditeľ, že sa nečuduje.

„Ani nie,“ usmial sa Tuky Prvý. „Ja som mal narodeniny aj včera a budem ich mať aj zajtra.“

„Áno… áno… prirodzene… hehe…“ koktal riaditeľ továrne, a s prihlúplym úsmevom pozrel na kráľovnú.

„Aby ste rozumeli,“ usmiala sa kráľovná, „v našom kráľovstve za polárnym kruhom meriame čas trochu inak ako vy tu. Tam u nás trvá deň pol roka, a potom je pol roka noc.“

„Áno, o tom som čítal,“ prikývol riaditeľ a ďalej ničomu nerozumel, čo bolo na ňom veľmi dobre vidieť.

„A ja som sa narodil cez deň,“ povedal hrdo kráľ Tuky Prvý, „takže mám narodeniny pol roka, a potom pol roka nie. Ale tu u vás sa mi to páči viac, lebo tu mám narodeniny každý deň, a v noci mi to je jedno, lebo v noci spím.“

„Nuž… áno… pravdaže…“ nevedel zrazu riaditeľ čo povedať a nenápadne sa oprel o stôl, aby si nemusel sadnúť. „Takže, pol roka, každý deň, tisíc mliečnych čokolád!“

„A tiež horkých, ste ráčili spomínať,“ pripomenul rýchlo kráľ tučniakov a riaditeľ už len nemo prikývol a sadol si naozaj.

„Neviem síce ako to vydržím cez polárnu noc,“ povedal s pochopením Tuky Prvý, „ale tým vás už obťažovať nebudem.“

Riaditeľ továrne sa pokúsil o vďačný úsmev, ale zdalo sa skôr, že sa práve rozplakal.

„Nechcem to pravdaže len tak zadarmo,“ povedal hrdo kráľ Tuky Prvý. „Ja vám za každú čokoládu pošlem jednu rybu. Dobre?“

A tak sa napokon stalo, že riaditeľ továrne na výrobu čokolády síce vyrábal čokoládu, ale predával mrazené ryby.

Za polárnym kruhom je totiž taká veľká zima, že tam v mori plávajú ryby už rovno mrazené.

 

Следующую историю для детей из книги «Tuky prvý - kráľ tučniakov» можно читать в разделе «Сказки на словацком языке». Если вас интересуют также сказки на самых распространённых языках мира (а также на многих других), их можно читать в каталоге «Сказки онлайн».

 

французский

испанский

португальский

польский

чешский

словацкий

венгерский

румынский

болгарский

словенский

сербский

хорватский

македонский

иврит

турецкий

арабский

фарси

урду

пушту

молдавский

украинский

белорусский

русский

грузинский

армянский

азербайджанский

узбекский

казахский

киргизский

монгольский

Изучение иностранных языков - новое

Уроки иностранных языков онлайн

Как Вы узнали о наших курсах иностранных языков?